Sloboda ako synonymum spokojnosti. Sebestačnosť ako jedna z mét na ceste k nej. Jeden muž, jedny husle, jeden spev, jeden pedál na tvorbu zvukových slučiek, jedno skromne vybavené štúdio a jedno rovnako striedmo vystupujúce vydavateľstvo. SIEBEN - projekt inšpiratívneho Angličana v stredných rokoch, v úzkych kruhoch známeho aj vďaka tvorbe soundtrackov a niekdajšej spolupráci s takými veličinami, ako sú napríklad SOL INVICTUS, SPIRITUAL FRONT či CURRENT 93. Hravosť, zmysel pre humor, láska k prírode, úcta k jazyku, sexualita, nevtieravá melanchólia. Potešenie pre tých, čo v hudbe vyhľadávajú najmä úprimnosť a srdce.

Husle často predchádza povesť jedného z najťažších nástrojov vôbec, ak nie vôbec najťažšieho. Aj s hudobným vzdelaním a poctivým tréningom to pri ich náuke nebudete mať vonkoncom jednoduché, napríklad aj vďaka absencii pražcov. Matt Howden je samouk. Od čias, keď dostal svoje prvé husle – mimochodom, bolo to od spolužiačky na strednej škole –, si osvojil niekoľko techník, ktoré sú pre jeho súčasnú tvorbu charakteristické: za pomoci klopkania a udierania na jednotlivé časti ich trupu napodobňuje zvuk kopáku a rytmičáku, šúchaním brady o plochu v oblasti snímačov zas imituje perkusie. Spolu so spevom a rozoznievaním strún sláčikom i prstami tak tvorí jednotlivé zvukové slučky, aby z nich vzápäti vyskladal celú pieseň – bez pomoci iných nástrojov, na rozdiel od minulosti. O pôsobivosti takejto produkcie pri živom hraní sa môžete presvedčiť aj sami, stačí si pozrieť nasledujúce video.

Novinka „Star Wood Brick Firmament“ symbolizuje Howdenov nový začiatok. A to ako po stránke hudobnej, tak aj po tej textovej. Kolážou „najlepších“ skladieb – znovunahratých tak, ako mali znieť („As They Should Sound“) – oddelená diskografia sa neodlišuje len iným náladovým zafarbením a opakovanou snahou o koncept, ale tiež rozdielnym pomerom zložiek typických pre hudbu SIEBEN. Ubudli výrazné sláčikové pasáže, naopak navrch majú tentokrát rytmické elementy. Sebestačný britský projekt získal o niečo decentnejší nádych. Ale prečo nie – po toľkých albumoch, navyše vydávaných s ročnou periodicitou, už bola akákoľvek výraznejšia zmena potrebná ako soľ.

Prekvapilo zaradenie dvoch (obstojných) elektronických remixov. Oba v duchu nadväzujú na desiatu „Can´t Stop This“ a o oba sa postarala slečna vystupujúca pod pseudonymom Dark-hearted. (Na jej Myspace stránke mnoho informácií nenájdete, má ne nej totiž len dve fotky: v sieťkových pančuškách a v podprsenke.)

Ako už bolo naznačené, predošlé Howdenove diela častokrát zväzoval dohromady nejaký koncept; či už išlo o vzťah sexu, jazyka a anglických kvetín („Sex And Wildflowers“), alebo napríklad stredovekú abecedu známu ako ogham („Ogham Inside The Night“). Novinka z dielne Redroom Records, Howdenovho vlastného vydavateľstva, v sebe neskrýva žiadnu spoločnú tématiku. Okrem prerozprávania príbehov z vlastného života skladá huslista poctu Rowene Cade, zakladateľke fascinujúceho Minack Theatre, priateľovi menom Gulio Di Mauro a šialenému amatérskemu moreplavcovi Donaldovi Crowhurstovi, ktorého stihol trpký osud pri pokuse sfalšovať cestu okolo sveta. Práve skladba nesúca jeho priezvisko patrí, paradoxne, medzi najsvetlejšie momenty albumu.

Ale rovnako ako v minulosti, ani teraz sa SIEBEN nepodarilo vyvarovať menej výrazných plôch. Sladkastý úvod je ešte v poriadku, no už pri tretej „Build You A Song“ a nasledujucom prechode na „Long Live The Post Romantic Empire“ sa z drážok CD začína šíriť nuda. Rozmanitejší zvyšok nahrávky to našťastie vkusne zachraňuje. Fanúšikovia, ktorých si sympatický Brit získal najmä staršími kompozíciami, asi nebudú mať dôvod meniť svoje rebríčky obľúbených počinov SIEBEN. Pri troche dobrej vôle by však mohli oceniť „Star Wood Brick Firmament“ ako pokus o drobný experiment a zmenu atmosféry. Je to stále Howden, len v inom šate: naďalej vrstviaci a slučkujúci, naďalej charizmatický, spontánny, osobný a ľudský. Veľmi fajn.