Za názvom Power Of Metal sa skrýva exkluzívna zostava kapiel, ktorá poteší každého hudobného fajnšmekra. Úlohy co-headlinerov sa zhostili NEVERMORE a SYMPHONY X, pričom druhí menovaní ukončovali hudobný maratón najmä v románskych krajinách. Na atraktivite celého podujatia sa značnou mierou podpísali znovuzrodení PSYCHOTIC WALTZ. Trojlístok uzatvárala generácia mladých nádejných skupín z Dánska a Fínska – MERCENARY a THAUROROD. Šnúra koncertov, ktorá je už teraz adeptom na turné roka, odštartovala 25. februára v Stuttgarte. Tam však pre problémy s dopravou, ktoré postihli Warrela Dana, nevystúpili NEVERMORE. Obchodný ťah usporiadateľskej agentúry Rock The Nation, dať dohromady atraktívne kapely na pomedzí žánrov, vyšiel na výbornú, dôkazom čoho sú dobré čísla návštevnosti. Dokonca koncert vo Florencii bol už niekoľko dní dopredu vypredaný. Negatívnou stránkou je, že aj hlavné hviezdy večera sa museli uskromniť s kratším hracím časom, ktorý činil presne šesťdesiat minút. Kruté najmä v prípade NEVERMORE, keď si uvedomíme, že sa v Európe na klubovom turné neukázali viac ako päť rokov.

Kedže sa koncerty vyhli našim krajinám, neváhala som a vydala som sa hneď na dve zastávky – do mníchovského klubu Backstage a viedenského Gasometra. Kým v Nemecku zavítalo na koncert približne 1 500 ľudí, ktorí hneď od začiatku vytvárali výbornú atmosféru , o poznanie chladnejší a v emóciách zdržanlivejší Rakúšania sa ani nepriblížili k okrúhlej tisícke.

Neslávnu rolu prvej predkapely na seba prevzala fínska pätica THAUROROD posilnená o nového speváka Michele Luppiho (ex-VISION DIVINE). Po turné so SABATON a ALESTORM je táto šnúra pre nich ďalšia šanca, ako osloviť nové publikum. V Mníchove som ich koncert zmeškala, vo Viedni hrali pred takmer prázdnym klubom. Ich tuctový power metal ničím výnimočným nezaujal, a tak keby bolo v zostave o jednu kapelu menej, nič by sa nestalo.

MERCENARY, ktorí propagujú nový album „Metamorphosis“, zožali v Mníchove dobré ohlasy, hoci do zostavy turné štýlovo až tak celkom nezapadali. Skupina prešla personálnymi zmenami, čo sa samozrejme odrazilo aj na hudobnej produkcii. V porovnaní s festivalovým vystúpením, ktoré som videla v roku 2007, je to, žiaľ, zmena k horšiemu. Všetko to, čo bolo na ich hudbe zaujímavé, ustúpilo nemastnému-neslanému melodickému deathu. Mala som pocit, akoby hrali jednu skladbu stále dokola.

PSYCHOTIC WALTZ vystúpili v pôvodnej zostave vrátane gitaristu Briana McAlpina pripútaného na invalidný vozík. Boli pre mňa veľmi príjemným prekvapením večera, napriek tomu, že ich tvorbu nemám vôbec napočúvanú. Výborný spevácky výkon Devona Gravesa, vynikajúce hráčska úroveň jeho kolegov ako aj psychedelická atmosféra – to sú atribúty, ktoré charakterizovali ich vystúpenie.

SYMPHONY X na čele s gitarovým virtuózom Michaelom Romeom a neprehliadnuteľným spevákom Russelom Allenom si u mňa konečne napravili reputáciu po otrasne nazvučenom žilinskom koncerte v roku 2003. Neviem prečo, ale k tejto kapele som si nikdy nenašla cestu. Musím však uznať, že naživo má svoje čaro. Milovníci hudobnej ekvilibristiky, extra dávky melodiky a silného, plného vokálu sú pri Američanoch na správnej adrese. Russell Allen je aj napriek svojej mohutnej telesnej schránke na pódiu pohyblivý, ostatní spoluhráči pri ňom pôsobia trochu ako chudobní príbuzní.

NEVERMORE pýšiaci sa prívlastkom Seattle’s Finest boli najväčšou hudobnou lahôdkou obidvoch dní. Kapela s každým novým štúdiovým albumom nasadí latku poriadne vysoko a vo svojom žánri nemá konkurenciu. Naživo vie zúročiť všetky svoje kvality a výsledkom je strhujúca metalová smršť, ktorá fanúšikom nedá ani na sekundu vydýchnuť. V Nemecku patria Warrelovci k miláčikom publika, o to viac ma prekvapil fakt, keď počas ich vystúpenia vo Viedni sa publikum postávajúce v zadnej časti klubu dosť preriedilo. Rady skupiny už na minuloročných festivaloch rozšíril gitarista Attila Vörös, ktorý obsadil post po dávnejšom odchode Steva Smytha. Druhá gitara skupine naživo vyslovene prospela. Nie je to však jediná zmena v zostave skupiny. Jim Shepard sa pre operáciu nemohol zúčastniť turné a dočasne ho nahradila sympatická a veľmi talentovaná Dagna Barrera. Hudobníčka s poľskými koreňmi sa rovnako ako Attila osvedčila na sólovom turné Warrela Dana po Amerike. NEVERMORE odštartovali koncert klasikou „Inside Four Walls“ z prelomového albumu „Dead Heart In a Dead World“, aby vzápätí obrátili pozornosť na svoj najnovší album „The Obsidian Conspiracy“. Ako prvú si z nej vybrali veľmi chytľavú a príjemnú skladbu „Moonrise (Through Mirrors Of Death)“. Blok noviniek pokračoval so skladbami „The Termination Proclamation“ a „Your Poison Throne“, ktoré už „prevetrali“ aj počas festivalov. Warrel vysvetlil dôvody Jimovej neprítomnosti a vyzval ľudí k chaosu. Jeho synonymom je skladba „Born“ z predposledného, veľmi vydareného albumu „This Godless Endeavor“. V Mníchove circle pit na seba nenechal dlho čakať, chladná Viedeň sa nedala vyviesť z miery ani pri takomto náreze. Nádherná balada „The Heart Collector“, bez ktorej sa koncert geniálnych Američanov v žiadnom prípade nezaobíde, doplnená o už tradičnú sekvenciu zo skladby „Enemies Of Reality“ vytvorila kontrast s doterajším metalovým besnením. Koncert sa symbolicky prehupol do druhej polovice. Warrel sa po obidva večery predstavil vo vynikajúcej hlasovej forme. Po jeho pravej ruke „hviezdil“ Jeff Loomis, jednoznačne jeden z najlepších gitaristov na súčasnej metalovej scéne. Jeho gitarový kumšt musel vyraziť dych nejednému milovníkovi, v tomto prípade, siedmich strún. Z „mŕtveho“ albumu zaznela ešte koncertná stálica „The River Dragon Has Come“, ktorá prešla do klipovky „Emptiness Unobstructed“. Vystúpenie gradovalo fajnovým mixom z troch posledných štúdiových počinov reprezentovaných kúskami „This Godless Endeavor“, „Enemies Of Reality“ a „The Obsidian Conspiracy“. Čas bol neúprosný a viac sa do hodiny nevmestilo. Nádherný emóciami nabitý koncert navyše obidva dni sprevádzal skutočne výborný zvuk. To je pri NEVERMORE vždy záruka istoty, veď skupina tvorí so svojim zvukárom Arnem Lakenmacherom už roky zohratý tím.