Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Táto kapela žiari, rastie, napreduje. Je príjemné vedieť, že sme sa pred dvomi rokmi v našom Oceľovom meste nemýlili, keď sme im predpovedali sľubnú budúcnosť. Vystúpenie KVELERTAK na Brutal Assaulte 2011 bolo vskutku zdrvujúce, a to kapelu čakali ešte výraznejšie koncertné úspechy – či už v predprograme FOO FIGHTERS v Oslo, alebo predskakovanie slovutným MASTODON.
Po dvoch rokoch tvrdej práce a cestovania si šesťčlenná nórska úderka našla čas na nahrávanie nového albumu, ktorý vychádza na renomovanej značke Roadrunner Records.
Veľa vecí zostalo na rovnakom mieste, niečo sa zmenilo. K lepšiemu. Nechýba muchovsko-secesný obal od Johna Baizleyho z BARONESS, nahrávalo sa opäť v štúdiách GodCity, producentsky asistoval Kurt Ballou z CONVERGE. Tentokrát vystrihol kapele rockovejší, svetlejší zvukový kabátik a zároveň sa viac dal záležať na práci s kontrastami.
KVELERTAK o sebe pri debute s úsmevom tvrdili, že v ich hudbe nájdete všetko – od BURZUM až po THIN LIZZY. Práve na blackmetalové sypačky sa na novinke „Meir“ kladie sympatický dôraz, kapela sa však na druhej strane nebojí ani akustických gitár – Nóri robia všetko pre spestrenie svojej parádnej rockandrollovej jazdy.
Ak hovoríme o albume „Meir“ ako o štúdiovke plnej kontrastov, dá sa pokojne pokračovať aj v súvislosti so skladateľskou a aranžérskou prácou. KVELERTAK prichádzajú s dvomi chytľavými, priam až „rádiovými“ skladbami – refrén singlovky „Bruane Brenn“ (horiace mosty) je ušný červ epických rozmerov. V záverečnej chuťovke „Kvelertak“ prinášajú nádherný gitarový motív a miestami prekvapujúco umiernené Erlendove vokály. Stále si však s prehľadom zachovávajú svoju typickú, nezameniteľnú tvár.
Šokujúcou záležitosťou je košatá, takmer deväťminútová kompozícia „Tordenbrak“. Na tento štýl hudby naozaj niečo nezvyčajné, na druhej strane KVELERTAK opäť ani na sekundu nenudia. Platí to aj pre celý album „Meir“ - šestica zo Stavangeru nahrala black´n´rollovú parádičku s optimisticky, presvetleno znejúcimi gitarami a dokonale našliapnutou rytmikou.
Samozrejme platí, že radšej raz zažiť naživo ako stokrát počuť zo štúdiovky. Ak budete mať čo i len maličkú šancu, KVELERTAK si rozhodne nenechajte ujsť.
Nezanedbateľné množstvo albumov sa v našej výročnej Valhalle ocitá vďaka tomu, že sa v subjektívnom vnímaní zdajú byť veľké „umenie“. Druhý album KVELERTAK sa ale do nej dostane práve preto, že oni sa takto správať vôbec nepotrebujú. Nákazlivé nič-neriešenie a pozitívna nálada prestupujú celý album. Pokiaľ bol debut výronom spontaneity, „Meir“ severanov zachytáva počas jemne triezvejšej snahy vybrusovať ďalej svoj prejav k dokonalosti. Vzniká trvanlivá muzika osobitá úplne obyčajným spôsobom. KVELERTAK sa opäť dobre bavia a aspoň v rámci „našich“ kruhov sa stávajú skutočným fenoménom. Pretože kým iní vymýšľajú, ako zanechať dojem pomocou ilúzie toho spomínaného „umenia“, tieto zjavy na to serú a s prstom v nose a špáradlom v zuboch hrajú naozaj najlepší rock’n’roll, na aký si v súčasnosti môžete zatrepať hlavou. A potom sa na ňu trebárs aj postaviť.
25. srpna 2013
Z HODNOCENÍ ČTENÁŘŮ
tomimmortal
8 / 10
U mne rovněž spokojenost, jak vidno, na studiu se asi nešetřilo. Nicméně ještě větší spokojenost byla před necelými třemi lety s první deskou a kdy to bylo úplně nové, do té doby neslyšené.
Faust a spol. tentokrát více přitlačili na pilu a natočili o poznání méně přátelskou desku. Více black metalu a méně zjemňujících prvků. I tak je materiál pěkně diversifikovaný, jen je méně přístupný a chybí mu ona zpěvnost, vzletnost a naléhavost.
Čistý death/doom. Špinavý, jeskynním marastem až po krk nasáklý. Ale také spíše jednoduchý, držící se jako klíště žánrových standardů bez nejmenší ochoty alespoň základně experimentovat. Co mu však nechybí, je tolik potřebná neotesanost a hrubozrnnost.
Nejvíce přístupná deska GAEREA. Portugalci sice stále preferují rychlá tempa, ale materiál zároveň různě zahlazují, kudrnatí a zjemňují. A vesele do něj integrují jeden post-metalový prvek za druhým. Black metal pro masy, nicméně velmi pěkně složený.
(Raw) blackmetalový projekt z pokojíčku se vším všudy. Tentokrát za materiálem stojí osoba pohlaví něžného. Slyším za tím trochu SATANIC WARMASTER, SARGEIST, ORDER OF NOSFERAT a nebo také WINTER LANTERN. Jednoduchá, leč dobře poslouchatelná deska.
Debutové album hardcore kapely, která je složena ze členů ve svém žánru vyhlášených švédských skupin OUTLAST a VICTIMS. Dvacet minut nekompromisního nátěru brousícího až do oblasti crustu.
Koncepčný album, zaujímaví hostia (Ian Anderson z JETHRO TULL, Joey Tempest z... EUROPE?!), návrat growlingu(!), orchester, hammondy, moogy a mellotron, obal od Travisa Smitha a veľa paragrafov. Čo sa môže pokaziť? Podľa prvých posluchov sa zdá, že nič!