Relapse toho teda v jeseni posielali viac, ale kto ja som, aby som mudroval do všetkého. Takí RED FANG napríklad sú celkom príma bygbýti, ale verím, že tu na takúto hudbu máme onakvejších odborníkov. Takže dvakrát plus – mínus z môjho rezortu a ako bonus čosi, čo ma zo všetkých pacientov vydesilo najmenej.

OBLITERATION – Black Death Horizon
(Indie Recordings/Relapse Records, 42:12)

OBLITERATION z nórskeho Kolbotnu nie sú nejaká nová kapela, fungujú od roku 2001 a „Black Death Horizon“ z novembra tohto roku je ich tretím dlhohrajúcim albumom. Napriek tomu je aj mojím prvým stretnutím s touto bandou, lebo monitorovať všetko sa nedá a netreba sa o to ani pokúšať, život sa dá tráviť zmysluplnejšie. Ale táto náhoda žiadnou stratou času nebola, rodáci z toho istého mesta, odkiaľ sú DARKTHRONE, hrajú fajn hudbu.

Sedemskladbový album nahrala zostava Didrik Telle – basgitara, Kristian Valbo – bicie, perkusie, Arlid Myren Torp – gitary a Sindre Solem – vokály. Hudobne ide o divoký, občas strašidelne či hororovo mrazivý death metal, ktorý vás hravo zavlečie až kamsi na prelom 80. a 90. rokov, skrátka pomerne neskrývané retro starodávneho krepčenia na počesť Zubatej.

OBLITERATION tvoria pod veľkým vplyvom AUTOPSY, vlastne by sa dalo povedať, že v pomalých, démonických partoch je to až akási psychopatickejšia, desivejšia a pokrútenejšia verzia praotcov BLACK SABBATH v ich najtemnejších chvíľach. Vzhľadom na to, z koho tvorby Chris Reifert a jeho družina okrem iných zdrojov vychádzajú, je to pochopiteľné.

V rýchlych partoch môžeme počuť odraz klasikov ako HELLHAMMER, CELTIC FROST alebo SARCÓFAGO a takisto tu je badateľný neuhladený, s ničím sa nepárajúci punkovo-crustový štýl hrabania po strunách – žiadna veľká uhladenosť potrebná nie je, hlavne nech to intenzívne odsýpa. Popri tom sa tu však uživí veľmi dobrá gitarová hra, bohatá aj na kvalitné, samozrejme staroškolsky podané sólové party. Výsledkom je mix dobre uležaného kompostu americko-európskeho pôvodu. A miestami to pripomína aj prvotiny DARKTHRONE, čo teda nie je žiadne veľké prekvapenie.

Vokálny štýl AUTOPSY ovplyvnili tiež. Tu však na mnohých miestach naberá až hysterický podtón. Ako keď vystrašene kričí typ, ktorého máte v pivničnej miestnosti s betónovou dlážkou, osvetľovanej  hojdajúcou sa 40 W žiarovkou, priviazaného na stoličke a možno zo srandy a možno nie mu okolo hlavy šibrinkujete loveckým tesákom. (Je hlúpe a detinské robiť takéto veci len zo srandy, za to vám odlov nejakej sprostej pandravy asi nestál?)

Pokiaľ ide o zvuk, OBLITERATION skrátka staré časy uctievajú aj týmto štýlom a ak chcete nejakú sterilnú a umelú modernú produkciu, od tohto utekajte, živosť, živelnosť a „starodávnosť“ tejto nahrávky možno nevstrebete. Ale tento krvavý a rúhavý tanec pravekej smrti znenie halí naozaj autenticky. 

8/10 

Metalarchives
Bandcamp

TOXIC HOLOCAUST – Chemistry Of Consciousness
(Relapse Records, 28:13)

Portland, Oregon, Joel Grind, metal, čo to je? TOXIC HOLOCAUST to je, už štrnásť rokov. Skoro dekádu najprv ako Joelov sólový „biznis“, aktuálne však už trio, kde popri hlavnom protagonistovi na poste gitaristu a vokalistu hrajú Philthy Gnaast – basgitara a Nikki Rage – bicie. Pseudonymy majú páni ako z 80. rokov, také slovo Nikki, to už hrozí všeličím, ale našťastie sme tu hair/glam metalu stále ušetrení a aj ten Joelov blonďavý „výbuch“ bude asi skôr o tom, že pán je dušou punkáč.

Retro je už samotný obal najnovšieho piateho albumu, farby žiarivé, maliarsky kumšt ako z roku 1985, s tým, že už vtedy takéto „omaľovánky“ pôsobili trochu detinsky. Ale asi to TOXIC HOLOCAUST chceli mať takto, koniec koncov, základom albumu by mala byť hudba.

Tej TH tentokrát vysekli jedenásť kusov, s jednou výnimkou sa všetky skladby stihnú udiať do troch minút, takže aj keby niekto doteraz kapelu nepoznal, začne tušiť, že rezať sa bude. „Chemistry Of Consciousness“ rozhodne výprask je, taký ako pred 25 rokmi v miestach, kde sa na hudobné škatuľkovanie až tak nehralo. Zaradenie speed/thrash/black metal sedelo skôr v minulosti, aktuálne rúbačky nie sú veľmi temné, až na pár momentov, kde riffy pripomínajú napríklad HELLHAMMER („I Serve“).

Novinka je hlavne o energii a agresii, rýchlosti a útočnosti. Riffy i rytmy sú chytľavé, naživo to môže byť pod pódiom aj životu nebezpečné. V podstate ide o nabrúsený priamočiary thrash metal, čerpajúci tak z Európy - SODOM, KREATOR, DESTRUCTION a podobné záležitosti, ako aj z Ameriky. Tu ani nie tak z klasického kalifornského štýlu, ani z New Yorku (možno trochu NUCLEAR ASSAULT), skôr od kapiel mixujúcich thrash s HC a punkom – D.R.I., CRYPTIC SLAUGHTER atď 

Vďaka tomu znie thrash metal TOXIC HOLOCAUST drsne, neuhladene a intenzívne, často sa blíži skôr nadupanému, metalom ovplyvnenému crustu – DISFEAR, DRILLER KILLER a i., aj vďaka nekompromisne a zlostne brechajúcemu Joelovmu hrdlu. Zvukovo je nahrávka zvládnutá veľmi dobre, znie autenticky a zároveň nie archaicky. Takže priaznivci klasikou odchovaného hobľovania budú spokojní, mňa to nakoniec baví tiež.

7/10 

Metalarchives
Oficiálna stránka
Bandcamp

BASTARD NOISE/BRUTAL TRUTH – The Axiom Of Post Inhumanity
(Relapse Records, 1:37:52)

To bola kedysi pred mnohými rokmi, možno ešte za komoušov, v televízii taká publicistická relácia o Vianociach. Zahraničných študentov sa pýtali, ako ich slávia doma a ako budú sláviť tu. Niečo k téme povedali ľudia z krajín ako Kuba, Mozambik, tuším aj odkiaľsi z Ázie a v neposlednom rade boli nezabudnuteľní študenti z Madagaskaru. Neviem už čo všetko tam u nich na sviatky robia, ale do pamäti sa nám doma vrylo „rrrobime hlluk!“

Prečo to tu je – aktuálne splitko grindcoreovej legendy BRUTAL TRUTH a powerviolenceového pojmu BASTARD NOISE je presne o tom, že „rrrobime hlluk!“ Vyšlo v troch verziách, CD a vinyl, kde sa sety oboch spolkov líšia, a potom digitálny záznam, kde to máte všetko. Presne ten mi Relapse štedro nadelili a môžem povedať, že je to vyše poldruhahodinový záhul, ktorý dokonale ocení asi iba človek, ktorý je schopný a ochotný hľadať a nachádzať vo v podstate nehudobných noiseových, industriálnych a iných podobných zvukových kolážach a konštrukciách.

Za nikoho takého sa nepovažujem, tie typické mnohominútové slučky divných zvukov, ktorými BRUTAL TRUTH zvyknú uzatvárať hlavne svoje albumy, po pár minútach vypínam. Dodnes ma baví Lilkerov a Emburyho (NAPALM DEATH) projekt MALFORMED EARTHBORN, čo je ale hudobný extrém na pomedzí industrialu, grindu a metalu, takže v podstate stráviteľná štruktúrovaná tradičná hudba.

V rámci vecí bežiacich skôr okolo HC a grindovéhu undergroundu si pamätám, že slušný dojem na mňa za dávnych čias urobili EXTREME HAIR STENCH, SATANIC DEATH mi zas prišli ako blbosť. Medzi nahrávky, ktoré som počul celé, patrí ešte jeden album od TRIBES OF NEUROT (netreba rozoberať, o koho projekt tu ide), a potom už len vzorky od TRIAL OF THE BOW, MOREHED TRIBES a hlavne japonských podivností MERZBOW, MASSONA, NAMANAX a podobných. Alebo zo skoro domácich miest NAPALMED a totalitné časy pamätajúci súbor PAPRSKY INŽENÝRA GARINA.

Zhruba tuto sa tento spoločný experiment nachádza. Ľudia, ktorí sa radi hrajú s ruchmi, zvukmi, hlukmi a pazvukmi vytvárajú „skladby“, tu v dvoch prípadoch „kolosy“ -18 vs. 25 minút. (Tie kolosy v úvodzovkách, kdesi som čítal, že nejaké najdlhšie hudobné dielo si na vypočutie vyžaduje tri mesiace.) Nejde o ľahko uchopiteľnú či vstrebateľnú nahrávku, konštatujem však, že som si ju vypočul niekoľkokrát a neprišiel som pri tom o nervy ani ma nerušila. Je to vlastne dosť zaujímavá zvuková kulisa z nejakého iného sveta, ktorá vzbudzuje rôzne predstavy a asociácie a dá sa rozoberať na kadejaké zaujímavé pazvuky, od „spevu veľrýb na halucigénoch“ až po nejaký kozmický šum a hukot.

Na viacerých miestach sa objavia aj rôznymi efektmi stýrané a pretvorené ľudské hlasy, čo tomuto mnohovrstvovému rachotu dodáva atmosféru, resp. ešte väčšiu znepokojivosť. Ak teda vezmem do úvahy fakt, že hudbu tohto typu nevyhľadávam, konštatujem, že vzhľadom na výskyt nápadov, nálad a svojím spôsobom prepracovanosť – nepríde mi to ako náhodné búšenie či skladanie zvukových stôp – som sa celkom pobavil. Na bodovanie sa tu necítim, vynechám ho.

Bandcamp
FB
Bastardnoise
Wikipedia