KISSIN' DYNAMITE - Back With A Bang
Táto kapela má u mňa tú smolu, že vždy, keď si ich pustím, dostanem chuť na PINK CREAM 69. A vždy si pustím PINK CREAM 69. Ozaj, prečo nie je na Spotify môj najobľúbenejší album od nich - Sonic Dynamite?
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Stále si dobre pamätám, aké zmiešané pocity som mal po ohlásení comebacku göteborských deathmetalových géniov vášne, atmosféry a zúrivosti. Koncerty pre pamätníkov – dajme tomu, ale aj nový album po skoro dvadsiatich rokoch? Čo ak úmysel vstúpiť opäť do tej istej vody nevyjde? Pravda je, že som bol zvedavý, a aj to, že „At War With Reality“ zanechal dojem, ktorý je zachytený v recenzii. „Báli sa do toho oprieť naozaj, alebo to po tom desivo dlhom ’oddychovom čase’ už proste nedokážu?“ Pritom, objektívne vzaté, čo by za taký album dala nejaká „nová tvár“.
AT THE GATES sú však žánrový monument, o to to majú ťažšie. Na druhej strane im aj vďaka tomu dáte ďalšiu šancu. Na to, s čím prídu po návratovom albume, som skrátka zvedavý bol. Kdesi hlboko vo mne tlela túžba po tom, aby mi opäť urobili radosť. Na úvodné klipovky skraja roku som klikal vyslovene nedočkavo. Hneď v prvej „To Drink From The Night Itself“ som začul ozvenu toho najlepšieho z 90. rokov, stretla sa tu dravosť „Slaughter Of The Soul“ s atmosférou „Terminal Spirit Disease“ a vo mne skrsla opatrná nádej „žeby to teraz už vyšlo naozaj?“ Skutočne nabrúsená jazda hodna veľkého mena.
„A Stare Bound In Stone“ ešte priliala olej na tento plameň, ATG opäť trhali a maľovali obrazy divokých poryvov duše. Nielen vďaka klipu vo farbách z „The Red In The Sky Is Ours“. Útočné rýchle pasáže, mohutné pomalšie party nabité priestorom, v ktorom sa zmietajú pre skupinu typické harmónie a do nich ryčí nezameniteľný a nenahraditeľný Tomas s vášňou a energiou o 25 rokov mladšieho chlapa. Posledná z trojice návnad „Daggers Of Black Haze“ naznačila, že AT THE GATES nebudú o nič slabší ani vo valivých pomalších kusoch vyzdobených spletencami gitarových riffov, ktorými ATG založili celý deathmetalový subžáner, a čiernymi diamantmi v podobe akustických partov. „Toto proste musí byť dobrý album, iný výsledok by nemal logiku.“
18. mája tohto roku nastal deň D. Album sa ocitol vonku. Prvým plusovým bodom bol vynikajúci obal od rumunského umelca a takisto hudobníka Costina Chioreanu (možno ste si všimli, že ľudí z Rumunska v posledných rokoch býva vidieť napr. aj ako veľmi platných členov kapiel skutočne zvučných mien, aby som nechodil ďaleko, PESTILENCE, DISAWOVED). A na disku dvanásť skladieb za trištvrte hodiny. Úvodná inštrumentálka, a po nej to vypukne. AT THE GATES sú späť na celej čiare, v čo možno málokto dúfal hlavne po odchode gitaristu Andersa Björlera. Jonas Stålhammar (inak BOMBS OF HADES, GOD MACABRE, THE LURKING FEAR, ale napríklad aj CRIPPLED BLACK PHOENIX) je však dokonalá náhrada za nenahraditeľného. Inak v zostave všetko po starom, len v 120 % forme.
V takej, že s jazdami ako „The Chasm“, „Palace Of Leppers“, pomalšími temnými hymnami – „The Colours Of The Beast“, „The Mirror Black“ a niekoľkými kusmi, v ktorých sa agresivita a náladovosť spája do vynikajúceho celku, sú späť AT THE GATES, schopní opäť skladať klenoty na úrovni „Terminal Spirit Disease“, „Nausea“, „The Flames Of The End“, „The Fevered Circle“, „Ever-Opening Flower“ alebo „Kingdom Gone“. Neriešim, či je na albume aj taký smrtiaci šľah a zároveň dokonalý hit ako „Blinded By Fear“, taká vec sa podarí možno raz za život a „To Drink From The Night Itself“ je nabitý momentmi, z ktorých si niečo v tomto duchu mozog vyskladá aj sám. Všade tam, kde mal predošlý album rezervy, má novinka skvelé momenty. Opomenúť nemožno tradične veľmi dobré texty.
AT THE GATES dodali nahrávku, ktorú budem mať medzi albumami roku 2018 veľmi vysoko. Zmieniť ešte možno, že okrem klasickej CD verzie (a vinylu, keď už je taká doba), je k dispozícii 2CD verzia s piatimi skladbami. „The Chasm“ je demoverzia, v ostatných štyroch hosťujú vokalisti ako Rob Miller (dnes TAU CROSS, ale hlavne legenda HC/punku AMEBIX), Per Boder (GOD MACABRE, MORDBRAND) a Mikael Nox Pettersson (CRAFT). Od skupiny, ktorá sa za starých čias hostí využívala skôr poskromne, je to tak trochu nečakané, ako bonus k albumu, na aký som čakal, však príjemné.
AT THE GATES sú konečne naozaj späť. Veriť sa niekedy oplatí.
9 / 10
Jonas Björler
- basgitara
Adrian Erlandsson
- bicie
Tomas „Tompa“ Lindberg
- vokály
Martin Larsson
- gitary
Jonas Stålhammar
- gitary
1. Der Widerstand
2. To Drink From The Night Itself
3. A Stare Bound In Stone
4. Palace Of Lepers
5. Daggers Of Black Haze
6. The Chasm
7. In Nameless Sleep
8. The Colours Of The Beast
9. A Labyrinth Of Tombs
10. Seas Of Starvation
11. In Death They Shall Burn
12. The Mirror Black
To Drink From The Night Itself (2018)
AT THE GATES / VOIVOD (split) (2015)
At War With Reality (2014)
AT THE GATES / DECAPITATED (split) (2014)
Purgatory Unleashed - Live At Wacken 2008 (DVD) (2011)
Live In Krakow (2010)
Ultimate Collector’s Box Set (2010)
Purgatory Unleashed - Live At Wacken (2010)
The Flames Of The End (box set) (2010)
Gardens Of Grief / In The Embrace Of Evil (split) (2001)
Suicidal Final Art (kompilace) (2001)
Split w. CATHEDRAL (1995)
Slaughter Of The Soul (1995)
Gardens Of Grief (EP) (1994)
Terminal Spirit Disease (1994)
With Fear I Kiss The Burning Darkness (1993)
The Red In The Sky Is Ours (1992)
Gardens Of Grief (demo) (1991)
Vydáno: 2018
Vydavatel: Century Media Records
Stopáž: 44:48
Není to špatný, ale Slaughter je jen jeden ...
Táto kapela má u mňa tú smolu, že vždy, keď si ich pustím, dostanem chuť na PINK CREAM 69. A vždy si pustím PINK CREAM 69. Ozaj, prečo nie je na Spotify môj najobľúbenejší album od nich - Sonic Dynamite?
Zatím jen taková ochutnávka z připravovaného alba, které vyjde na konci srpna, plus dva znovu nahrané starší kousky. Ale Kanaďané svým vzletným prog metalem, odkazujícím i na to nejlepší od OPETH, dávají tušit, že se vrací ve slušné formě. Těším se.
"Ty Maďaři s tou trubkou" stále žijí a razí ten svůj atmo BM, tentokráte se střídavými úspěchy. Je to jako když při stěhování odsunete gauč, objevíte za ním zapadlé CD (nebo spíš MC?) a stisknete "play". Nové album s třicet let starou duší. Nostalgické.
Stále jsem spíše skeptický k těmto přehrávkám letitých klasik, ale je potřeba uznat, že alespoň z technického hlediska dostala legendární nahrávka osvěžující vitamínovou injekci. Otázkou ale zůstává, zda-li by nakonec nestačil slušný studiový remastering.
Před vydáním nového materiálu si připomínám album z roku 2022 a je to poslech, který mi v uších krásně dozrál. Mix postpunku, darkwave se špetkou black metalu často dává vzpomenout na ULVER v době jejich transformace.
V tom horkém spálenopoříčském sobotním odpoledni to byla láska na první poslech. A i na ty další se ukazuje, že "Vítejte v pekle" je úžasným black´n ´rollovým konglomerátem pod vlivem MOTÖRHEAD a MASTER´S HAMMER. Více takové čerstvé krve na naši scénu!
S výnimkou niekoľkých motívov a vokálu sa jedná o exkurziu v doméne kompozičnej bezradnosti a slabom zvuku. Ťažko uchopiteľný prekombinovaný a vo svojej podstate plochý materiál znie nefunkčne a zastaralo podobne ako jeho dvaja predchodcovia.