KISSIN' DYNAMITE - Back With A Bang
Táto kapela má u mňa tú smolu, že vždy, keď si ich pustím, dostanem chuť na PINK CREAM 69. A vždy si pustím PINK CREAM 69. Ozaj, prečo nie je na Spotify môj najobľúbenejší album od nich - Sonic Dynamite?
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
MAYHEM sa v ostatnom čase koncertne zabávali prehrávaním kompletného „De Mysteriis Dom Sathanas“ a zrejme im prišlo ako dobrý nápad oprášiť slávu zašlých časov v podobe nového albumu. Predchádzajúce dva boli vskutku originálne a svojim spôsobom prelomové matroše, ktoré sa snažili o redefiníciu toho, čo kapela doposiaľ robila. „Daemon“ mal zrejme úplne opačnú ambíciu a tento prístup nemusel dopadnúť vôbec dobre.
Symptóm návratu ku koreňom je u množstva kapiel dobre známy a moja skúsenosť hovorí, že vo väčšine prípadov dostávame recyklovaný materiál, ktorý dnes bez pôvodného kontextu doby nemá čo povedať. Takto nejako sa aj MAYHEM vracajú k jednoduchšie a priamočiarejšie štruktúrovaným skladbám bez prílišnej ekvilibristiky v akomkoľvek smere. Tento aspekt dokáže na prvý posluch celkom zaujať, avšak z dlhodobého hľadiska neznamená veľkú hĺbku materiálu, kde by sa dalo čokoľvek objavovať.
Chválim čistý zvuk a produkciu, ktorá sa snaží približovať starému „De Mysteriis Dom Sathanas“, na druhej strane to od prvého momentu pôsobí trocha neškodne a hneď je zrejmé, že sa tu nie je čoho veľmi chytiť. Skladby sa nesú v jednej rovine - očakávane rýchleho charakteru, avšak bez veľkých extrémov. Ak sa na minulých albumoch dalo doslova vyžívať v rôznych úletoch, ktoré predvádzal za biciou artilériou majster Hellhammer, tu nič také nebadám. Poriadnej „klepatúry“, neľudskej rýchlosti alebo nepochopiteľnej práce s perkusiami sa nedočkáme. Toto je pre mňa sklamanie.
Attila do toho dáva svoj charakteristický vokál v plnom nasadení množstva expresívnych polôh, čo hodnotím pozitívne a MAYHEM si už bez neho celkom neviem predstaviť. Tradične sympatické je, že ide viac do melodických polôh. Slabším článkom sú riffy, až na výnimky pomerne nenápadité, pričom primárne strhávajú materiál do jednej plochy. Nie je tam nič, čo by vás rozsekalo, riff alebo skladba, ktorá by sa vám zahryzla do mozgu. Určitým spestrením je basgitara a niektoré zaujímavé kúsky ako „Agenda Ignis“, „Bad Blood“, „Malum“, prípadne sóla, ktoré sú pre kapelu pomerne atypickým artiklom.
„Daemon“ teda ide po jemne klesajúcej polpriamke s počiatkom hlboko v minulosti. Vo výsledku to síce nie je zlé ako by sa z mojej kritiky mohlo zdať, len to celkom nie je album hodný formátu MAYHEM. Schválne si po tomto dajte „Wolf's Lair Abbyss“, aby ste pochopili, že tento rok vyvolaný Démon je v podstate celkom bezzubý.
Album idúci po linke vytýčenej „De Mysteriis Dom Sathanas“ a „Chimera“. To znamená vcelku solídny kus poctivého čierneho kovu, čo však v prípade veličiny ako MAYHEM nestačí.
7,5 / 10
1. The Dying False King
2. Agenda Ignis
3. Bad Blood
4. Malum
5. Falsified and Hated
6. Aeon Daemonium
7. Worthless Abominations Destroyed
8. Daemon Spawn
9. Of Worms and Ruins
10. Invoke the Oath
Atavistic Black Disorder / Kommando (EP) (2021)
Daemon (2019)
Esoteric Warfare (2014)
Ordo Ad Chao (2007)
Chimera (2004)
U.S. Legions (2001)
European Legions (2001)
Grand Declaration of War (2000)
Mediolanum Capta Est (1999)
Wolf´s Lair Abyss (1997)
De Mysteriis Dom Sathanas (1993)
Live In Lepzig (1993)
Deathcrush (1987)
Pure Fucking Armageddon (1986)
Vydáno: 2019
Vydavatel: Century Media Records
Stopáž: 49:24
Co k tomu dodat? Od druhé "Agenda Ignis" po pátou "Falsified And Hatred" poutá "Deamon" pozornost velmi svěžím materiálem hodným MAYHEM. S šestkou "Aeon Daemonium" se to bohužel přehoupne do té vzpomínané rutiny, která je ovšem u MAYHEM nastavena trošku jinde než u jiných. K mé plné spokojenosti to zdaleka nestačí.
Spekulovat o tom, že se Blasphemerův odchod negativně projevil až po deseti letech, asi není na místě. Jenže když si po sobě poslechneme takřka strhující "Something Wicked Marches In" a "Daemona", ke spekulacím co by kdyby to chtě nechtě svádí.
-bez slovního hodnocení-
Táto kapela má u mňa tú smolu, že vždy, keď si ich pustím, dostanem chuť na PINK CREAM 69. A vždy si pustím PINK CREAM 69. Ozaj, prečo nie je na Spotify môj najobľúbenejší album od nich - Sonic Dynamite?
Zatím jen taková ochutnávka z připravovaného alba, které vyjde na konci srpna, plus dva znovu nahrané starší kousky. Ale Kanaďané svým vzletným prog metalem, odkazujícím i na to nejlepší od OPETH, dávají tušit, že se vrací ve slušné formě. Těším se.
"Ty Maďaři s tou trubkou" stále žijí a razí ten svůj atmo BM, tentokráte se střídavými úspěchy. Je to jako když při stěhování odsunete gauč, objevíte za ním zapadlé CD (nebo spíš MC?) a stisknete "play". Nové album s třicet let starou duší. Nostalgické.
Stále jsem spíše skeptický k těmto přehrávkám letitých klasik, ale je potřeba uznat, že alespoň z technického hlediska dostala legendární nahrávka osvěžující vitamínovou injekci. Otázkou ale zůstává, zda-li by nakonec nestačil slušný studiový remastering.
Před vydáním nového materiálu si připomínám album z roku 2022 a je to poslech, který mi v uších krásně dozrál. Mix postpunku, darkwave se špetkou black metalu často dává vzpomenout na ULVER v době jejich transformace.
V tom horkém spálenopoříčském sobotním odpoledni to byla láska na první poslech. A i na ty další se ukazuje, že "Vítejte v pekle" je úžasným black´n ´rollovým konglomerátem pod vlivem MOTÖRHEAD a MASTER´S HAMMER. Více takové čerstvé krve na naši scénu!
S výnimkou niekoľkých motívov a vokálu sa jedná o exkurziu v doméne kompozičnej bezradnosti a slabom zvuku. Ťažko uchopiteľný prekombinovaný a vo svojej podstate plochý materiál znie nefunkčne a zastaralo podobne ako jeho dvaja predchodcovia.