KISSIN' DYNAMITE - Back With A Bang
Táto kapela má u mňa tú smolu, že vždy, keď si ich pustím, dostanem chuť na PINK CREAM 69. A vždy si pustím PINK CREAM 69. Ozaj, prečo nie je na Spotify môj najobľúbenejší album od nich - Sonic Dynamite?
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Obľúbený slovenský metalový fotograf Martin Mayer to v piatok večer zhrnul veľmi presne – nevládzem, nohy mi zdreveneli, ale nesťažujem sa, je to super, lebo ešte nás čaká jeden celý skvelý deň. Je to presne tak. Blížime sa do finále, ale veľmi pomaly. O to je to krajšie, o to viac zážitkov nás ešte čaká.
Na vystúpenie HUMANITY’S LAST BREATH som sa veľmi tešil. Ich album „Välde“ považujem za dokonalú ukážku moderného extrémneho metalu. V koncertnej podobe mi z neho síce chýbali všetky tie symfonické nuansy evokujúce apokalypsu príťažlivým blackmetalovým spôsobom, ale aj pódiový prejav ohlodaný na čisté riffovačky v štýle MESHUGGAH mal veľké čaro. Aj s dvomi gitarami bez basy. Mladí Švédi čelili viackrát technickým problémom, bolo vidieť, že nekoncertujú až tak intenzívne, ale napriek všetkému je jasné, že toto je cesta a z tohto severského žriedla nás ešte v budúcnosti čaká množstvo osviežujúcich nápadov.
Nikdy nezabudnem na moje prvé stretnutie s legendou NYHC. Svojšice u Přelouče, amfiteáter prírodného areálu a môj druhý Brutal Assault sa v tom momente zmenil na ulice Queensu. Fantastické. A rovnaké, ak nie ešte lepšie, to bolo počas ich piateho brutalovského vystúpenia v tomto roku. Všetky nové („Bull’s Anthem“!) aj prastaré hitovice, Andrew z kanadských COMEBACK KID ako hosť v „Step Down“ a k tomu všetkému najväčší circle pit, aký som kedy na Brutalčeku zažil. Šialené a nezabudnuteľné. A ako daň za to všetko opäť bolesť z nemožnosti roztrhnúť sa na dve polovice – jediný slovenský zástupca DEPRESY práve vtedy zatápal pod kotlom vzadu na Obscure stejdži. Nevadí, dám si ich pekne zblízka naživo v Slovenskom rozhlase pri najbližšej možnej príležitosti.
EXHORDER mali pôvodne hrať na jednom z dvoch hlavných pódií, ich vodič však zablúdil na českých diaľniciach a kapelu museli zaskočiť ochotní sympaťáci COMEBACK KID, ktorí predviedli jedno z najlepších vystúpení v piatok. Južania tak prišli na rad až večer vzadu na Obscure, to však nijako nezmenšilo intenzitu zážitku. Comebackov je v našej obľúbenej hudbe neúrekom, takéto však dávajú veľký zmysel. EXHORDER prichádzajú aj s novou hudbou, nie sú iba revival bandom dávnych čias, keď inšpirovali PANTERU.
Nespomínam si na žiadny iný koncert na tomto festivale, na ktorom by úplne absentovali gitary. A vôbec to nevadilo. Talianske apokalyptické trúby OTTONE PESANTE, miláčikovia Travisa z CATTLE DECAPITATION (hosťoval v jednom z ich songov a jeho hlas išiel z pásu aj počas tohto koncertu), má ich rád aj Shane z NAPALM DEATH a keď sledujete to nasadenie počas ich setu, úplne tomu rozumiete. Paolo, Francesco a Beppe úplne ovládli Bastion, hypnotizovali davy ľudí a fanúšikovia im to nasadenie oplácali mierou vrchovatou. Wall of death a circle pit na dychovku, to tu ešte nebolo. Jedno z najlepších vystúpení celého festivalu.
Pred pár dňami som mal zaujímavú debatu s viacerými ľuďmi, ktorí sa zúčastnili slávneho amerického Maryland Deathfestu a boli dosť smutní pri pohľade na prestarnuté publikum s vekovým priemerom niekde okolo štyridsiatky. Čaká to aj naše obľúbené festivaly v tuzemsku? Starne naša scéna, vymiera metal? Brutal Assault 2022 tak rozhodne nevyzerá. Rovnako ako vlani na Josefstadte, aj tu môžete vidieť davy dvadsiatnikov či dokonca 14-16 ročných metalistov. Bude to dobré. Scéna sa okysličuje, možno nie ideálnym tempom, ale na rozhodne sa tu necítite ako na výlete domova dôchodcov. A kto vie, čo nás ešte čaká v tejto post-Stranger Things ére, všakže.
A prichádzajú aj mladé kapely! Za všetky z tohto ročníka vyzdvihujem americkú hardcore omladinu z Buffala, ktorí si hovoria SPACED. Iba pred pár dňami, 22. júla, im vyšiel debutový, sedemnásťminútový album. Na Brutal Assaulte ho zahrali celý, pridali ďalšie staré kúsky a po polhodine zistili, že už zahrali celú diskografiu. Tak zopakovali dve pesničky, ktoré sme už počuli. Bolo to veľmi bezprostredné a milé. Možno z nich bude nový fenomén na štýl TURNSTILE, možno nie, ale tento koncert na koniec dňa, ktorý bol veľmi intenzívne v znamení kvalitného hc/punku, bol skutočne výborný.
A dnes ešte SOEN, LEPROUS, MELT-BANANA, SOLSTAFIR, VOIVOD, GAEREA, AHAB, DOOL... bude to krásne zakončenie 25. ročníka najlepšieho hudobného festivalu na svete.
Fotografie: FB Brutal Assault
Táto kapela má u mňa tú smolu, že vždy, keď si ich pustím, dostanem chuť na PINK CREAM 69. A vždy si pustím PINK CREAM 69. Ozaj, prečo nie je na Spotify môj najobľúbenejší album od nich - Sonic Dynamite?
Zatím jen taková ochutnávka z připravovaného alba, které vyjde na konci srpna, plus dva znovu nahrané starší kousky. Ale Kanaďané svým vzletným prog metalem, odkazujícím i na to nejlepší od OPETH, dávají tušit, že se vrací ve slušné formě. Těším se.
"Ty Maďaři s tou trubkou" stále žijí a razí ten svůj atmo BM, tentokráte se střídavými úspěchy. Je to jako když při stěhování odsunete gauč, objevíte za ním zapadlé CD (nebo spíš MC?) a stisknete "play". Nové album s třicet let starou duší. Nostalgické.
Stále jsem spíše skeptický k těmto přehrávkám letitých klasik, ale je potřeba uznat, že alespoň z technického hlediska dostala legendární nahrávka osvěžující vitamínovou injekci. Otázkou ale zůstává, zda-li by nakonec nestačil slušný studiový remastering.
Před vydáním nového materiálu si připomínám album z roku 2022 a je to poslech, který mi v uších krásně dozrál. Mix postpunku, darkwave se špetkou black metalu často dává vzpomenout na ULVER v době jejich transformace.
V tom horkém spálenopoříčském sobotním odpoledni to byla láska na první poslech. A i na ty další se ukazuje, že "Vítejte v pekle" je úžasným black´n ´rollovým konglomerátem pod vlivem MOTÖRHEAD a MASTER´S HAMMER. Více takové čerstvé krve na naši scénu!
S výnimkou niekoľkých motívov a vokálu sa jedná o exkurziu v doméne kompozičnej bezradnosti a slabom zvuku. Ťažko uchopiteľný prekombinovaný a vo svojej podstate plochý materiál znie nefunkčne a zastaralo podobne ako jeho dvaja predchodcovia.