Uvažovanie o reedícii Monstronomiconu naberá na reálnych kontúrach a ak už sa niečo také má naozaj stať, určite by v knihe nemalo chýbať pár aktualizácií. Našťastie stále je kde brať, popri nových nahrávkach vznikajú v Košiciach aj nové nádejné metalové skupiny a o jednej z nich bude teraz reč. Za dva roky existencie toho stihla naozaj dosť, vrátane oficiálne vydaného debutového albumu, a to už je niečo, za čím býva okrem hudby, ktorá dokáže zaujať, aj nejaká tá šťastná zhoda okolností.

Klasický osemdesiatkový thrash metal v štýle starých majstrov známych i menej známych mien už niekoľko rokov ožíva celosvetovo a tento jav neobišiel ani českú a slovenskú scénu. Máme tu viacero kvalitných spolkov, prekvapivo často skôr v mladších vekových kategóriách, a na tie sa usmialo šťastie v podobe relatívne mladého, ale veľmi aktívneho a už zavedeného „one-man“ vydavateľstva Support Underground. Koník v slušnej kadencii chrlí vydarené nahrávky, do každej z nich dáva kus srdca a keď som mládencov z BLACK LIGHT videl naživo zo druhý raz, napadlo mi, že ak sa mu ozvú, nebude to možno márne. O pár mesiacov som sa dozvedel, že je ruka v rukáve a debutový album sa mi už neraz roztočil v prehrávači.

BLACK LIGHT možno majú vekový priemer cca 18 rokov, hudobnícky sú však disponovaní veľmi slušne a za vypočutie stojí už ich štúdiová prvotina z minulého roku. Rovnomenné štvorskladbové demo prináša energický, ale nie nejaký besniaci, skôr veľmi melodický thrash metal tak trochu kalifornského strihu model cca 1987. Počúva sa dobre, skladby sú celkovo skladateľsky na úrovni, ktorú možno bez hanby pustiť do sveta a texty v angličtine sú odspievané štýlom trochu pripomínajúcim menej vyspievaného, ale aj menej nepríjemne škrípavého a sipiaceho Davea Mustaina. Počuť, že vokalistov vek sa začína jednotkou, ale kto nebol nikdy mladý, nech pošle foto do redakcie.

Album „Name Of The One“ bol nahrávaný v období marec až jún 2016 v štúdiu S32, o ktorom sa prvýkrát dozvedám vďaka BLACK LIGHT, zjavne v ňom však pracujú ľudia, ktorí vedia, ako urobiť dobrý, skôr hlbší, hutný, zdravo „historizujúci“ a živý zvuk. Žiadny z nástrojov nie je v mixe utopený, gitary, basa i bicie na jednej strane pekne držia pokope, na strane druhej však ľahko rozpletiete gitarové harmónie i šťavnaté pobublávanie štyroch strún a prirodzene zosnímané údery na bicie. Tak trochu nad hudbu vyčnieva spev, ktorý sa oproti EP viac ponoril do hĺbky a k agresívnejšiemu, často nazlostene kričiacemu prejavu. Vokály teraz znejú tak trochu neučesane, počuť, o aký typ prejavu Martinovi ide, ak s technikou bude ďalej pracovať, môže sa dostať zhruba niekde, kde bol Cavalera v najlepších časoch.

Všetky skladby na nahrávke sú nové, čo poteší a je to tiež ukážka tvorivého potenciálu kapely. V osmičke kompozícií sa našlo aj miesto pre inštrumentálku „Breeze“, kde zvony na úvod možno brať ako „dávne klišé“, alebo aj ako sympatickú poklonu časom, kedy proste patrili k veci, a celkovo ide v rámci týchto „náladoviek“ o dramaticky ladenú vec s naozaj výbušnými momentmi, pekným melodickým sólom a k slovu sa tu popri metalovej výbave dostane aj čelo. To sa spolu s dvojicou huslí vráti aj v záverečnej „When“. Celkovo na „veľkom“ albume BLACK LIGHT oproti EP citeľne pritvrdili, skladby sú veľmi úderné, budované na stredných tempách, medzi ktoré sa z času na čas vrúti agresívna rýchla pasáž. Nie je to vyslovene extrémna podzemná thrashovica, akú na Slovensku mastia RADIATION, ale v určitých momentoch sa chalani dostanú až k tvrdosti, akou sa na albume „Schizophrenia“ prezentovali SEPULTURA („Indecisive Face“).

Je fajn, že pri príklone k väčšej nárezovosti mladé košické kvarteto neuberá na melodike, tá tam stále je a určite pôsobí ako pridaná hodnota. Ako som už spomínal, gitary tu naozaj stoja za vypočutie, hrá sa tu vlastne „len“ starý thrash metal, ale o zaujímavé nápady núdza nie je. Až na po slovensky spievaný výnimku „Indecisive Face“ sú texty v angličtine, niektoré úseky mi pripadajú trochu kostrbaté, ale v porovnaní s anglickými časmi GLADIATOR je to za jedna. Témy sú hlavne z bežného života a stresujúcej doby, niečo je o vojne a podobne. Pochvalu si zaslúži skôr jednoduchšie spracovanie bookletu a pekný obal, a celkovo som rád, že po už nefunkčných INVASION OF MADNESS prebrala tunajšie thrashové žezlo takáto talentovaná formácia.