Mám sice oppčúvané len Bloody Kisses, October Rust a práve novinkový Dead Again, nepriek tomu nepociťujem žiadny veľký výkyv, žiadny vylomený zub či dieru. To neznamená, že by mi Life is killing me a World is coming down nechýbali. Nový album ma neprekvapil ale potešil. Potešil tým, aký je svojský, necítim z neho potrebu uchmatnúť si čo to zo zašlej slávy zpred vyše desiatich rokov. Mám rád, keď s každým vypočutím celej dosky nájdem nové zvuky, skryté melódie. Viaceré skladby mi vyvolali zimomriavky, ak nie celé, tak iba niektoré pasáže, a to bohato stačí. Nemám žiadnu obľúbenú skladbu, a to je dobre, všetky patria k sebe, jedna rodina. Rozhodne je to momentálne moja najobľúbenejšia doska týchto týždňov.